Pôvod

Kvapavka je pohlavne prenosné ochorenie, ktorého výskyt je pomerne častý hlavne u mladších ľudí. Ide o nákazlivé ochorenie, ktoré bolo rozšírené už v období pred 5000 rokmi. Spôsobuje ju baktéria s názvom Neisseria gonnorhoeae alebo tiež gonokok. Objavil ju Albert Neisser, dermatovenerológ nemeckého pôvodu, v roku 1879.

Baktéria je náročná na prostredie a neznáša chlad, sucho, preto sa jej prenos deje prostredníctvom pohlavného styku. Mimo tela hostiteľa neprežije. Kvapavka najčastejšie postihuje močovo-pohlavné ústrojenstvo alebo konečník. Vyskytuje sa často najmä u homosexuálov, kde sa prejavuje svrbením, prípadne začervenaním. Kvapavka sa môže objaviť aj na očných spojivkách alebo začervenaním hltana pri prenose infekcie ústami. Druhotne môžu byť postihnuté aj kĺby, kosti alebo srdce.

Výskyt

Ochorenie je rozšírené celosvetovo. Postihuje obe pohlavia bez rozdielu veku s vyšším výskytom u sexuálne aktívnej časti populácie. Na Slovensku zaznamenala vysoký výskyt v rokoch 1967 – 1987, kedy bol počet ochorených približne 2 200 až 3 400 ročne. V ďalších rokoch došlo k jej výraznému poklesu. V roku 2010 bolo hlásených 126, v roku 2011 146 ochorení. Výskyt kvapavky je aj sezónnou záležitosťou a súvisí s obdobím zvýšenej turistiky, s poskytovaním nechránených sexuálnych služieb a pod.

Pri neliečenom stave a ďalšom šírení pohlavnými cestami sa môže ochorenie rozšíriť ako zápal prostaty alebo nadsemenníkov. V tom najhoršom prípade môže spôsobiť neplodnosť. Zápal prostaty sa prejavuje bolesťami pri močení, pri stolici, bolestivou erekciou či polúciou, teda samovoľným výronom semena v noci. Zápal nadsemenníkov sprevádza bolestivé zdurenie nadsemenníkov spolu so začervenaním miešku. Príznaky niekedy nemusia byť veľmi nápadné, preto im venujte pozornosť, aj keď sa objavia len v miernej forme.

U žien sa ochorenie prejaví najčastejšie po 2 až 8 dňoch. Kvapavka môže postihovať vonkajšiu časť krčka maternice – vtedy sa u pacientiek objaví hnisavý hlienovitý výtok. V prípade postihnutej močovej rúry sa vyskytuje pálenie pri močení, nutkanie na močenie, páchnuci výtok z pošvy a krvácanie mimo menštruácie. Nákaza sa šíri ďalej, zápal potom napadá vajíčkovody alebo aj vaječníky. Pri šírení zápalu môžu ženy pociťovať nevoľnosť alebo zvracať. Následkom zápalu môže byť tvorba zrastov, ktoré spôsobia nepriechodnosť vajíčkovodov a s tým súvisiacu neplodnosť, keď žena nie je schopná otehotnieť alebo plod donosiť. Niektoré infekcie u žien prebiehajú bez príznakov, preto si mnohé z nich neuvedomujú, že sú nakazené.

Kvapavka sa dá preniesť aj orálnym stykom. Infekcia sa môže preniesť z nakazeného partnera až do vášho hltana. V prípade diagnostiky gonokokov v ústnej dutine nepostačuje klasický výter mandlí vatovým tampónom, takže infekcia môže zostať istý čas nespozorovaná.

Gonokoková infekcia sa môže vyskytnúť aj v análnom otvore. V prípade neriešenia problému sa gonokoky pri neliečení môžu krvným obehom preniesť do srdca, kĺbov a mozgových blán.

Kvapavka počas tehotenstva

V prípade kvapavky počas gravidity sa nemusíte obávať. Antibiotiká, ktoré sa používajú na liečbu nekomplikovanej kvapavky, môžu brať aj tehotné pacientky. Nebezpečenstvo pre plod spočíva predovšetkým v infekcii spojivkového vaku pri pôrode, kedysi častej príčiny slepoty. Predchádza sa tomu aplikáciou antibiotických očných kvapiek novorodencovi, ktoré sú prevenciou pred nakazením. Podľa toho, v ktorej fáze tehotenstva kvapavka prebieha, môže vyvolať potrat alebo predčasný pôrod.

Prevencia

Pri všetkých ochoreniach, a to nielen tých pohlavných, je samozrejme prevencia a predchádzanie rizikovému správaniu. Ak nechcete „chytiť“ kvapavku, držte sa týchto tipov:

zaujímajte sa o zdravotný stav svojho partnera,
nebuďte promiskuitný a nestriedajte často sexuálnych partnerov,
vždy používajte prezervatív.

Proti kvapavke neexistuje žiadne očkovanie alebo ďalšie opatrenia, ktoré by vás pred kvapavkou ochránili. Neplatí ani to, že ak ju raz prekonáte, tak ju už nedostanete. Z toho dôvodu sa držte vyššie spomenutých opatrení.

Liečba kvapavky

Pri akomkoľvek podozrení na prítomnosť choroby, hlavne v súvislosti s rizikovým pohlavným stykom a náhodnou známosťou bez použitia kondómu, či v súvislosti s partnerskou neverou, je potrebné ihneď vyhľadať odborného lekára, dermatovenerológa. Návšteva u dermatovenerológa je možná aj bez nutnosti predchádzajúceho odporúčania praktického lekára. Kvapavku musí lekár zo zákona nahlásiť miestnej hygienickej stanici. Následne vyhľadáva všetky možné osoby, ktoré sa dostali do sexuálneho kontaktu s postihnutou osobou v období posledného mesiaca. Do stanovania diagnózy sa postihnutý musí vyhnúť pohlavného styku. Podcenenie príznakov alebo pokusy o samoliečbu môžu situáciu neskôr zdravotne len komplikovať a napomáhať šíreniu infekcie.

V poslednom období stúpa odolnosť baktérie voči penicilínu, ktorý bol dlhé obdobie jedným z najúčinnejších liekov na kvapavku. Dôležitou súčasťou diagnostiky je odber biologického materiálu, najčastejšie výter výtoku z močovej trubice či krčku maternice, ktoré sa vykonáva na mikrobiologických ústavoch. Počas týchto testov sa určuje citlivosť baktérie na jednotlivé druhy antibiotík. Lekár následne začne terapiu tým najvhodnejším liekom. Najčastejšie sa podáva:

Ceftriaxón je antibiotikum z rady cefalosporínov 3. generácie, aplikuje sa injekčne do svalu, ako tzv. jednorazová megadávka.
Doxycyklín predstavuje širokospektrálne antibiotikum. Užíva sa vo forme tabliet počas obdobia 7 až 10 dní a to 2 krát denne. Liek sa užíva aj pri súbežnej infekcii, napr. chlamýdiami. V prípade slabej účinnosti antibiotík lekár zvolí vhodnejší preparát z inej skupiny antibiotík.
Intravenózne podávanie antibiotík – ambulantná liečba a hospitalizácia je nutná u žien, v prípade ktorých sa infekcia rozšírila na vajíčkovody alebo vaječníky.

Liečte aj partnera

Vaším preliečením sa nič nekončí. Dôležité je identifikovať sexuálneho partnera, od ktorého ste sa mohli nakaziť. Ide o človeka alebo partnerov, s ktorými ste mali pohlavný styk až dva mesiace spätne, kým sa objavili problémy. Uvažovať treba aj nad osobami, ktoré sa mohli nakaziť počas tohto obdobia od vás. Zamyslite sa tiež nad tým, či sa gonokoky nemohli dostať análnym alebo orálnym stykom do análneho otvoru a hltanu. Testovanie na syfilis a ďalšie pohlavné choroby sa „pre istotu“ vykonáva nielen u vás, ale aj u vášho partnera.

Obdobie po liečbe

Po liečbe sa robia kontrolné odbery, a to aj v prípade, ak nepociťujete žiadne problémy. Lekár musí overiť, či terapia zabrala. Testuje sa po 3 mesiacoch od ukončenia liečby. Ak ste mali komplikovaný priebeh ochorenia, lekár sa môže rozhodnúť pre testy aj skôr. Test sa skladá z odberu krvi, kde sa zisťuje aj výskyt ďalších pohlavných ochorení, ako syfilis či HIV. Termín odberov určuje lekár, infekcia je totiž detegovateľná až po určitom čase od nakazenia. Napr. pri HIV je najvyššia spoľahlivosť zachytenia vírusu až 3 mesiace po nakazení.

Kvapavku v žiadnom prípade netreba podceňovať. Jej neliečenie a neriešenie stavu sa môže skomplikovať a rozšíriť do blízkych orgánov pohlavného systému, ktoré môžu navždy postihnúť a spôsobiť napr. slepotu.